Jakub Prístupa

Ahojte, volám sa Jakub a venujem sa tancu. Na začiatok by som vám chcel povedať, ako vôbec začal môj príbeh. Som obyčajný chalan z obyčajnej rodiny, v ktorej nie vždy všetko fungovalo tak, ako by malo. V hlave veľa otázok, myšlienok, nezrovnalostí ohľadom lásky, života a šťastia, no vždy som sa snažil byť plný optimizmu a pozitívnej energie, rozdávajúci ju svojmu okoliu. Už na základnej škole som absolvoval päť rokov tancovania vo folklórnom súbore. Popri tom som päť rokov hral na akordeón a ešte som aj spieval. No časom, ako každého mladého chalana, ma to prestalo baviť. Ako pätnásťročný som sa jedného dňa pri surfovaní na internete preklikal k inštruktážnym videám o rôznych tanečných štýloch – c-walk, jerk, poppin. Zaujalo ma to natoľko, že som sa rozhodol pár krokov naučiť. Každý krok, ktorý ma zaujal, som sa naučil bez ohľadu na štýl alebo náročnosť. Pomaly sa to nabaľovalo, pribúdalo viac a viac krokov. Postupom času som tancoval všade a vždy, kde a kedy sa dalo. Či už na piatkových diskotékach, alebo v škole cez prestávky. Takto to trvalo asi dva roky.

Po dvoch rokoch bláznivého tancovania ma zavolala spolužiačka, ktorá tancovala hip-hop v jednej tanečne skupine (P.I.M.P.Z) v Liptovskom Mikuláši, aby som sa prišiel pozrieť k nim, a možno sa niečo priučil. Samozrejme, ako samouk, ktorý sa učil z internetu, som bol drevo oproti ľuďom, ktorí tancovali v tejto skupine. No neodradilo ma to, práve naopak. Každý jeden zo skupiny mi dodal silu a energiu makať ďalej. Moje najväčšie ďakujem patrí trénerovi (Tony Respecto). Pochodili sme veľa akcií, vystúpení a battle-ov (Praha, Brno, Třinec, Bratislava). Po dvoch rokoch sa skupina rozpadla kvôli dochádzke a výhovorkám, čo ma dosť mrzelo. Ale keďže som medzitým robil workshop jednej tanečnej skupine v Ružomberku, podarilo sa nám dať skupinu dokopy a makať na vystúpeniach. Ďalšie dva perfektné roky so super ľuďmi, super akcie, vystúpenia aj workshopy v Spišskej Novej Vsi (poďakovanie Rastíkovi, Saške, Kapimu za ďaľšiu motiváciu makať ďalej). No nakoniec aj tieto dobré časy skončili, a ako skupina “DTD crew” sme sa rozpadli. Častokrát som bol na tréningu sám, no postupne začali chodiť chalani – brejkeri, s ktorými sme sa spoznali na jednom vystúpení. Vtedy som sa rozhodol neplánovať žiadnu skupinu, nič, iba riešiť tanec. No ozvali sa mi z jednej novovznikajúcej súkromnej tanečnej školy či nemám záujem učiť u nich hip-hop. Tak som sa do toho pustil.

Najprv to boli obavy z trénovania malých detí, sám vymýšľať choreografie, vymýšľať kostýmy a tak ďalej. Znelo to pre mňa náročne, no vždy som k deťom pristupoval nie ako učiteľ a tréner, ale ako kamarát, ktorý ich trénuje, takže tréningy boli vždy uvoľnené, žiadny stres ani kričanie. Učil som tam rok a pol a potom som odišiel. Úspechy? Boli sme s deťmi na dvoch súťažiach, ale neumiestnili sme sa. Nebol som najlepším choreografom, ale bral som to skôr ako životný štýl a zábavu. No v tej škole sa vyžadovalo niečo iné, tak som mal pocit, že odtiaľ musím odísť a ísť vlastnou cestou. Už pár rokov, som mal v hlave myšlienku vytvorenia motivačnej značky, ktorá by bola symbolom pre ľudí, ktorí stratili cestu vo svojom živote, ktorí stratili zmysel, padli na kolená anevedia ako ísť ďalej a začať odznova. Všade sa snažím pomáhať, podporovať a motivovať pod značkou Follow the Beat – čiže nasleduj tlkot či už mysle, srdca, alebo hudby. Každý človek je v niečom jedinečný a dobrý a každý človek je pre niečo predurčený. Musíš len rozvíjať to, čo ťa baví, čo ťa napĺňa energiou a šťastím. Pamätáte, keď som písal o brejkeroch, ktorý chodili so mnou trénovať? Tak s jedným z tých chalanov (bboy Yanko) sme začali chodiť na vystúpenia pod týmto logom našej značky. Tak to trvalo asi rok a prišiel čas, kedy sme si povedali, že nie sme tu len my a chceli by sme to, čo vieme a čím žijeme šíriť aj ďalej. Založili sme občianske združenie Ružomberské Umenie Tanca, kde učíme hip-hop a breakdance. Postupne k nám deti chodia a rozrastáme sa.

A čo pre mňa znamená tanec a hudba? Cez tie všetky problémy a starosti, čo život prináša, bola vždy hudba mojím liekom, postupne som sa našiel v tanci a zistil som, že keď som smutný, nahnevaný alebo veselý, vždy sa to dá vyjadriť tancom a hudbou. Vždy to bol liek a moja cesta ako zabudnúť na všetko, stačilo vnímať melódiu a beat hudby. Dnes to už nie je pojašené tancovanie po kluboch, ale cesta a životný štýl, ktorý môžem odovzdávať deťom- budúcim tanečníkom. V dnešnej dobe sa nedá deťom tlačiť do hlavy kroky a učiť ich na silu bezvýznamné choreografie, ktoré aj tak časom zabudnú. Je to o pocite, ktorý im dáme. Je to o každom tanečníkovi, ktorý pridá do každého kroku svoj vlastný štýl, tak ako to cíti práve on. Milión krokov, milión variácií, ešte viacej pocitov- o tom je tanec. Nezáleží na tom, či je niekto mladý, starý, inej pleti, inej národnosti. Nezáleží na tom, pretože hudba a tanec ľudí spájajú v jednu rodinu.